Loading...
Emócie

Učíme sa ovládať emócie

Rodičia prirodzene chcú, aby ich deti viedli šťastný, úspešný život. Keď spozorujú časté emočné výbuchy a všimnú si, že ich dieťa nie je schopné hrať sa s ostatnými, môžu sa obávať, že toto správanie ovplyvní ich budúci úspech. Vieme, že schopnosť zvládať emócie a vychádzať s ostatnými sú dôležitými faktormi úspechu v škole a v práci. Ale čo presne to znamená? Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom zvládať emócie a podľa toho sa aj správať?

Prvým krokom je pomôcť im rozpoznať a pomenovať ich pocity. Deti typicky ,,prehrávajú“ svoje emócie. Dupanie nohami, búchanie dvermi, kričanie, plač sú typickými prejavmi komunikácie rôznych úrovní rozličných emócii. Rodičia môžu pomôcť deťom interpretovaním tohto správania použitím emočného slovníka: ,,znie to, ako by si sa hneval na Mateja, pretože ti nepožičal hračku.“ Zranilo ťa, keď sa Mária chcela ísť hrať s Karin namiesto s tebou? Rodičia môžu budovať emočné povedomie  pomenovaním svojich pocitov: Mám obavy, pretože nemôžem nájsť peňaženku.

Pomôcť deťom rozlíšiť medzi pocitmi a činmi je ďalší dôležitý krok v emočnom vývoji. Vo svojej knihe, EI, D. Goleman píše: všetky emócie sú impulzmi pre jednanie. Je dôležité naučiť deti, že všetky ich pocity sú v poriadku. Dajte im vedieť, že aj rodičia, učitelia sa niekedy cítia smutní, nahnevaní, majú strach, sú frustrovaní, vystrašení, mrzutí alebo nervózni.

Takže čo môžete urobiť, keď ste smutní, nahnevaní alebo ustaraní? Učiť sa, ako zvládať emócie je dôležitým aspektom emočného vývoja, deti sa učia zvládať svoje emócie pozorovaním dospelých, ktorí sú pre ne významní –  ako sa dokážu oni vysporiadať s emóciami. Ak vidia svojich rodičov kričať a vrieskať, keď sú nahnevaní, je pravdepodobnejšie, že tak budú reagovať tiež. Rodičia môžu pomôcť svojim deťom ovládať svoje správanie tým, že im pomôžu identifikovať akceptovateľné cesty vyjadrenia emócii. ,,Nemôžeš kopať do psa, keď si nahnevaný, ale môžeš udrieť do boxovacieho vreca, kričať do vankúša, behať okolo domu, udrieť do lopty.“

Pomôcť dieťaťu rozpoznať  pocity, ktoré majú ostatní, je ďalšou základnou sociálnou zručnosťou. Diskutovaním o udalostiach, príbehoch, tv programoch pomáhate dieťaťu so zručnosťou:

,,Premýšľam nad tým, ako sa Marek cítil, keď to učiteľ povedal.“  

,,Znie to, akoby Kristína bola v rozpakoch.“

,, Myslíš si, že učiteľ bol frustrovaný, keď všetci začali hovoriť naraz?“

Deti si rozvinú emočnú bezpečnosť a pozitívne sociálne zručnosti v prostredí so spravodlivými a konzistentnými limitmi a dôsledkami. Všímajte si pozitívne správanie dieťaťa, chváľte jeho úspech, počúvajte jeho problémy počas dňa, ukážte trpezlivosť keď urobí chybu, povzbudzujte jeho talenty a záujmy, ukážte porozumenie pre jeho pocity, milujte bezpodmienečne – toto sú spôsoby, vďaka ktorým sa vaše dieťa vyvinie v isté, milujúce, odolné indivíduum.

Toto sú spôsoby, ktorými môžu pomôcť rodičia:

– podporujte dieťa identifikovať svoje emócie

– učte alternatívy k ,,prehrávaniu emócii“

– modelujte vhodné správanie

– pochváľte pozitívne správanie

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

– Zažíva moje dieťa dlhšiu dobu intenzívny diskomfort?

– Ako dlho už problém existuje a aký je intenzívny?

– Zasahuje problém aj do iných oblastí jeho vývoja?

– Rozširuje sa problém do iných oblastí?

– Je rodina zasiahnutá týmto problémom?

 

https://www.austinchildguidance.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *