Každá rodina má svoju vlastnú dynamiku. Tolerantní rodičia sú zvyčajne milujúci a podporujúci. Avšak, zľavujú z pravidiel a nemajú žiadne štandardy, ktoré chcú, aby nasledovalo ich dieťa. Tento nedostatok pravidiel spôsobí, že dieťa má problémy s rozvojom seba disciplíny.
Niekoľko znakov permisívneho rodičovstva:
– málo nárokov na správanie, málo pravidiel
– normy, ktoré majú deti dodržiavať prakticky neexistujú. Ak je stanovené nejaké pravidlo, je jednoduché a dodržiavať ho nevyžaduje veľa úsilia.
– pôsobí skôr ako kamarát než ako rodič: keďže nie sú zavedené žiadne pravidlá, z rodiča sa stáva niekto, s kým dieťa môže hovoriť o hocičom – a nie vždy je to dobrá vec. Deti potrebujú súkromie.
– veľmi milujúci: najlepšou vlastnosťou tohto štýlu je pozornosť a teplo, ktoré rodičia dávajú dieťaťu
– nestále pravidlá: ak vôbec existujú, tak je pravdepodobné, že sa menia každú chvíľu
– pre korekciu správania používajú ,,úplatok“: keď dieťa vyvádza, rodič ho niečím uplatí (napríklad hračkou), čo dieťa chce, aby sa upokojilo
Existujú štyri rôzne spôsoby, ako môžu rodičia vychovávať svoje deti.
– zmätený: rodič dáva dieťaťu, čo chce
– kompenzujúci: rodičia vyrastali v skromných pomeroch alebo rodič má pocit, akoby jeho rodičia boli príliš prísni
– podmienkový: dieťa dostane to, čo chce, kým napĺňa rodičovské očakávania. Dieťa v tejto situácii je často videné ako malý dospelý.
– ľahostajný: rodičia sa príliš zaoberajú svojimi vlastnými životmi, takže nezohrávajú aktívnu úlohu v živote ich dieťaťa
Príklady tolerantného rodičovstva
– keď je dieťa hladné, rodič mu dovolí jesť to, čo si dieťa vyberie
– rodič sa dieťaťa opýta, či je pripravené upratať si hračky a doplní, že ak nechce, tak to robiť nemusí
– rodič sa opýta dieťaťa, či by mohlo ísť do postele namiesto toho, aby mu stanovil pevný čas spinkania
Dôsledky permisívneho rodičovstva
– sebadisciplína: keďže nie sú stanovené žiadne obmedzenia k tomu, čo dieťa robí, jeho disciplína bude chýbať
– chabé sociálne zručnosti: na dieťa nie sú kladené žiadne nároky na zrelé správanie, jeho sociálne zručnosti nebudú ideálne
– neistota: neprítomnosť hraníc a guidance môže spôsobiť, že dieťa sa bude cítiť neisté
– angažovanie sa: dieťa je zvyknuté, že dostane to, čo chce – rovnako aj neskôr bude veriť, že je výnimočné v porovnaní s ostatnými a bude požadovať špeciálne zaobchádzanie
– rozhodovanie: rozhodnutia, ktoré dieťa učiní, bývajú často nepraktické
Zdôvodňovanie
Niektorí rodičia, ktorí používajú tento štýl, pochádzajú z autoritatívnych pomerov a zvolili si opak toho, čo sami ako deti zažívali. Niektorí zasa chcú byť svojmu dieťaťu predovšetkým kamarátom. Tento spôsob myslenia vedie k nedostatku rodičovskej kontroly a ak sa raz rodič rozhodne byť vo vzťahu rodičom, bude to nepríjemné pre obe strany.
Podľa Baumrindovej, permisívni rodičia skôr reagujú než požadujú. Sú zhovievaví, nevyžadujú zrelé správanie, seba reguláciu a vyhýbajú sa konfrontácii.
Takíto rodičia dovolia dieťaťu, aby bolo šéfom ono a zvyčajne to nie je dobrá vec. Rodič neprijíma zodpovednosť za svoje dieťa a je podporujúci aj vtedy, keď si to situácia nevyžaduje.
Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí javiť zreteľne, deti, na to, aby boli v živote úspešné, potrebujú pravidlá a disciplínu. Neskôr v živote totiž môžu mať problémy spôsobené tým, že boli rozmaznávané.
https://www.checkpregnancy.com/